Ochranné pásmo potoka: 3 m od brehovej čiary
Poľnohospodár nesmie na dieloch pôdnych blokov zaevidovaných v systéme LPIS pozdĺž útvarov povrchových vôd, ako sú potoky, rieky, jazerá a bagroviská, používať pesticídy ani priemyselné a organické hnojivá v šírke do 3 m od brehovej čiary. Plodiny sa na tomto pásme pestovať smú. Vzdialenosť 3 m sa nevzťahuje na plochy vo vymedzených oblastiach podľa § 2 písm. u) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách. V zraniteľných oblastiach sa na pôde so sklonom pod 7° nesmú používať hnojivé látky v zóne 10 m od brehovej čiary na plochách s nízkym a stredným stupňom obmedzenia a 20 m na plochách s vysokým stupňom obmedzenia.
Pobrežné pozemky pri vodohospodársky významnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobnom vodnom toku do 5 m. Vlastník pobrežného pozemku je povinný dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu vodu znečistiť alebo inak ohroziť jej kvalitu.
Hranicu vodárenského pásma nepoznáte odhadom od okraja parcely, zistíte ju z rozhodnutia.
Ochranné pásmo vodárenského zdroja
Ochranné pásma vodárenských zdrojov upravuje § 32 vodného zákona. Prvý stupeň slúži ochrane v bezprostrednej blízkosti odberu alebo záchytného zariadenia; druhý chráni zdroj pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany môže orgán určiť aj tretí stupeň. Hranice a spôsob ochrany vrátane zákazov alebo obmedzení sa určujú rozhodnutím.
Ochranné pásma určuje orgán štátnej vodnej správy na základe posudku orgánu na ochranu zdravia a sú zároveň pásmami hygienickej ochrany. Ak podmienky v pásme I. stupňa vodárenský zdroj dostatočne chránia, ďalšie stupne sa neurčujú. Návrh podáva ten, kto má povolenie na odber vody alebo oň žiada; súčasťou je záverečná správa z podrobného hydrogeologického prieskumu. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán určiť pásma aj pre menšie využiteľné vodné zdroje na pitnú vodu. Náklady technických úprav na ochranu zdroja hradí ten, kto vodu odoberá.
Čo platí po rozhodnutí o ochrannom pásme
Rozhodnutie o pásme sa môže zmeniť alebo nahradiť novým; pri pominutí dôvodov ochrany ho orgán zruší. Práva a povinnosti z rozhodnutia prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa dotknutého majetku. Vlastníkovi pozemku patrí za preukázané obmedzenie užívania v pásme náhrada majetkovej ujmy, ktorú na jeho žiadosť uhradí ten, kto vodu odoberá. Pozemky v pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Subjekty, ktorým boli rozhodnutia o pásmach vydané podľa doterajších predpisov, musia do 31. decembra 2027 požiadať o ich prehodnotenie. Pásma sa premietajú aj do územného plánovania.
Pri staršom rozhodnutí overte, či ho nenahradilo nové.
Etiketa a ISPOR
ISPOR umožňuje vyhľadávať podľa obchodného názvu, čísla autorizácie, plodiny alebo oblasti použitia, škodlivého organizmu či iného účelu a spôsobu aplikácie. V klasifikácii prípravku je filter „Vč vety“ pre vety o včelách.
Na etikete prípravku THIOVIT JET je popri zákaze v 1. ochrannom pásme zdrojov pitných vôd uvedené aj to, že postrek nesmie zasiahnuť susedné kultúry a zariadenie sa nevyplachuje v dosahu zdrojov podzemných vôd a povrchových recipientov.
Ochranné odstupy platia pre konkrétny výrobok, preto ich hľadajte na jeho etikete.
Očista zariadenia a rozsypaný prípravok
Čistenie aplikačných zariadení sa podľa vyhlášky č. 491/2011 Z. z. vykonáva po ukončení aplikácie priamo na ošetrovanom pozemku čistou vodou a vodou s prídavkom čistiaceho prostriedku tak, aby koncentrácia účinnej látky v oplachovej zmesi dosahovala najviac 0,01 %. Oplachová voda sa vystrieka na ošetrovanom pozemku tak, aby neboli zasiahnuté zdroje podzemných vôd ani recipienty povrchových vôd. Etiketa THIOVIT JET obsahuje aj podrobný postup čistenia.
Veďte záznamy o postrekoch na jednom mieste. Začnite zadarmo.
Pri náhodnom uvoľnení THIOVIT JET sa treba vyvarovať tvorbe prachu a nesplachovať materiál do povrchových vôd ani do sanitárnej kanalizácie. Unikajúce množstvo sa zadrží a odstráni elektricky isteným vysávačom alebo za mokra kartáčom bez vytvárania kúdolov prachu. Ak materiál znečistí rieky, jazerá alebo kanalizáciu, informujú sa príslušné úrady.
Postrek a včely: kontakt, príznaky a úhyn
Včela medonosná prichádza do styku s rezíduami prípravkov dvoma spôsobmi: kontaktom, keď prípravok zasiahne jej telo v sprejovej alebo práškovej forme, a orálne, keď požije peľ ošetrenej kvitnúcej rastliny alebo gutačnú či povrchovú vodu z takýchto rastlín. Insekticíd, ktorý zabíja lietavky priamo na poli, môže okamžite znížiť produkciu medu, no včelstvá sa zvyčajne zotavia, keď ich nahradia mladé včely.
Na etikete smie byť údaj, že prípravok sa môže používať počas aktivity včiel alebo kvitnutia plodín a burín, len ak to autorizácia výslovne dovoľuje.
Prirodzená úmrtnosť silného včelstva je do 100 dospelých včiel za deň. Typické príznaky akútnej otravy sú zvýšený počet uhynutých alebo hynúcich včiel pri úľovom letáči, hromadenie mŕtvych včiel na dne úľa, odumieranie lariev a zaviečkovaného plodu s tmavnutím viečok buniek. Rezíduá niektorých pesticídov môžu v úli zostať aktívne niekoľko mesiacov (chronická intoxikácia). Medzi ďalšie príznaky patria dezorientácia včiel pri hľadaní krmiva, nepohyblivé letargické včely na kvetoch, včely neschopné lietať (takzvané plazivky) a bezmatečné včelstvá.
Etiketa THIOVIT JET označuje prípravok pre včely ako prípravok s prijateľným rizikom pri dodržaní predpísanej dávky a návodu na použitie; pre ryby a ostatné vodné organizmy je riziko pri dodržaní dávky prijateľné; prípravok je však škodlivý pre populácie Trichogramma cacoeciae. ÚKSÚP zverejňuje dokument „Postup pri vyšetrovaní úhynu včiel“ (verzia 19. 5. 2023).
Pri konkrétnom výrobku prečítajte celé znenie vety o včelách vrátane podmienok a výnimiek.
Pri úhyne včiel postupujte podľa tohto dokumentu a pokynov príslušného orgánu.
Škoda úletom postreku: poistná udalosť a zodpovednosť
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka je osoba s právom na plnenie povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť poistiteľovi poistnú udalosť, pravdivo vysvetliť jej vznik a rozsah následkov a predložiť potrebné doklady. Poistné podmienky môžu uložiť ďalšie povinnosti.
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420). Každý zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, vrátane fyzikálnych, chemických a biologických vplyvov prevádzky na okolie (§ 420a). Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti ukladá používať len autorizované alebo povolené prípravky na ochranu rastlín podľa návodu a podmienok uvedených na etikete. Podľa § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Hneď po udalosti zachovajte fotografie a záznamy. Otvorte poistnú zmluvu a jej podmienky, nájdite kontakt na hlásenie udalostí, označenie poisteného a rozsah poistených činností. Oznámenie odošlite podľa dohodnutého postupu bez zbytočného odkladu a odložte si potvrdenie.
V nároku oddeľte skutočnú škodu od ušlého zisku a pri každej položke uveďte spôsob výpočtu.
Ďalší krok
Kontakty na hlásenie udalosti pri úniku s ohrozením vody sú na stránke Otrava prípravkom: kontakty.